Sophie neustále pozerala dopredu a tak známa cesta jej pripadala strašne dlhá. „Scott nemôžeš pridať?“ „Sophie všetko je v poriadku. Máš ešte pol hodinu tak nie je dôvod robiť paniku.“ No v tom zbadala ako ich smerom idú žlté autobusy a zvýskla. „Čo je?“ až s ním myklo. „Už tam budeme.“ Dodala šťastne. „Ty sa naňho musíš naozaj veľmi tešiť.“ „No tak to píš.“ Povedala rozhodne. Konečne zastavili pred školou. „Ďakujem Scott.“ Vtlačila mu bozk na líce aj keď sa mu to moc nepáčilo.
Vystúpila a ani sa nestihla otočiť už bola na nej nalepená Shelby. Objímala ju tak tuho, že si myslela, že ju udusí. „Ahoj Shle! Aj ťa rada vidím. Aké boli prázdniny?“ „Super len mám pocit, že sme spolu boli málo.“ „Myslím, že ten pocit má aj niekto iný.“ Dodala a pozrela sa smerom do auta na svojho brata. „Shel nechcem na teba naliehať. Chápem ako ti je, ale prosím ťa už ho tak netráp. Je z toho naozaj zúfalý.“ Shelby sa na ňu pozrela a potom sa pozrela smerom ku Scottovi. Hneď jej pohľad zachytila a usmial sa na ňu. Úsmev mu opätovala a opäť sa otočila ku svojej kamarátke. „Ospravedlníš ma na moment. Ohh, Soph. Už som tu niekde videla Chrisa. Myslí, že šiel dovnútra.“ „Vďaka.“ Ešte sa otočila smerom k bratovi. Povzbudivo sa naňho usmiala a zakývala mu. „No už prosím ťa choď. Chris vyzeral dosť nervózne.“ „OK.“ A odišla.
Shelby sa pomaly obrátila a s rukami v zadných vreckách svojich jeansov a vybrala smerom ku Scottovi. Vystúpil. „Ahoj Scotty.“ „Ahoj Shel.“ Pozrel sa na ňu. Z jej pohľadu sa dalo vyčítať, že mu chce niečo povedať. Len nevie ako. Chcel jej pomôcť a niečo sa jej opýtať, ale nestihol. Shelby sa na neho vrhla a pobozkala ho. Bol mierne v šoku no po chvíli sa spamätal a pritiahol si ju bližšie k sebe. Každý dotyk jej pier on premenil na dvojnásobne dlhý dotyk. Boli opretí o auto, už ani nevedeli ako dlho. Zrazu zazvonilo. Privrela oči ešte viac a pomaly opúšťala jeho príjemné pery. Ešte mu venovala jeden letmý bozk. „Už by som mala ísť.“ „A musíš?“ „Scotty musím. Ja totiž ešte chodím do školy.“ „Ja viem, len teraz... teraz ťa už nechcem pustiť nikam. Čo ak sa mi to len sníva? Čo ak sa zobudím a ešte stále budem zúfalý z toho, že si mi neodpovedala?“ „Nesnívaš. Ja som skutočná. A toto tiež.“ A znova ho pobozkala. Tak zmyselne, že sa mu zachvelo celé vnútro. Jej pery chutili ako čokoláda. Nemohol im odolať. No Shelby jeho áno. Aj keď veľmi ťažko, ale musela. „Tak zatiaľ.“ Dodala s úsmevom a skoro s mu z neho podlomili nohy. Sledoval ju celú cestu do budovy. Jej ladný pohyb. Akoby ani nebola človek ale prekrásna laň. S takou ľahkosťou sa pohybovala. Pred dverami sa otočila a venovala mu ešte jeden úsmev a na diaľku mu poslala pusu. Skôr ako stihol zareagovať, zmizla vo vnútri školy.
Sophie medzitým hľadala Chrisa. Aj hop nakoniec našla. Bol pri svojej skrinke so svojimi kamošmi a netrpezlivo ju vykúkal z druhej strany. „Čo keď sa jej niečo stalo a nemôže prísť?“ pošepol Dannymu do ucha. „Neboj urč... určite príde.“ Dokončil vetu blaženým hlasom lebo práve niekoho zbadal. Toho niekoho samozrejme Chris vidieť nemohol, lebo bol dotyčnej osobe otočený chrbtom. Sophie sa len pousmiala lebo zbadala Dannyho pohľad. Mal pocit, že vidí ako sa trošku červená. ´To sa mi len zdalo.´ pomyslel si v hlave, ale nejako ho to nepresvedčilo. „Danny čo ti je? Čudne sa tváriš.“ „Otoč sa a zistíš to aj sám.“ Chris sa s nechuťou otočil ´Zase nejaká pipka, ktorú balí pohľadom.´ no keď zbadal Sophie tvár sa mu hneď rozžiarila. Rozbehla sa k nemu a ani on neváhal. Prepchala sa cez ľudí a skočila mu do náručia. Zdvihol ju zo zeme a točil sa s ňou. Mala pocit, že sa rozpučia ako silno sa objímali. Okoloidúci im spočiatku nevenovali žiadnu pozornosť. No potom niektorí zaostrili kto sa to tak víta. A až z toho postáli. O chvíľu sa okolo nich zhromaždili ľudia a sledovali túto, pre nich novú dvojicu. Nevedeli to pochopiť. Stáli tam s otvorenými ústami a vypúlenými očami. Chris a Sophie si dav vôbec nevšímali. Bolo im to jedno. Hlavne, že boli spolu. Chris ju konečne položil a pozrel as jej uprene do očí. Do tých nádherných hnedozelených očí. Potom si ju ešte raz celú premeral a pohľad mu spočinul na jej perách. Pomaly sa k nej naklonil a pobozkal ju. Celý dav začal jasať, hulákať a vykrikovať. Dvojica sa prestala bozkávať a konečne si všimli ten burácajúci dav. Sophie sa usmiala a oprela sa čelom o Chrisovo plece. No reakcie ľudí v dave boli zmiešané. Niektorí chalani súhlasne prikyvovali iní prebodávali Chrisa pohľadom. A u dievčat to tiež nebolo iné. Sophie si hlavne všimla ako sa na ňu pozerá Syndy, sestra jej kamarátky Rose. Vedela, že si robí na Chrisa zálusk. Ale to ju teraz maximálne netrápilo. Hlavne, že bola s ním. Zazvonilo no nik zvoneniu nevenoval pozornosť. Cez dav sa až k Sophie predrala Shelby. „Čo sa deje?“ spýtala sa jedného dievčaťa z jej triedy. „Sophie sa bozkávala s Chrisom.“ Odpovedala jej s trochu žiarlivým hlasom. „Čo je na tom také zvláštne? Ešte ste nevideli nikoho sa bozkávať?“ ozvalo sa za Chrisom. Bol to Danny. Celý dav stíchol. Vedeli, že Chris je Dannyho najlepší kamarát a Sophie je jeho bývalá. Čakali čo sa stane. No nestalo sa vôbec nič. Len zazvonilo po druhý krát a všetci sa rýchlo rozpŕchli do tried. Shelby musela Sophie od Chrisa odtiahnuť a Danny to s ním tiež nemal ľahké. „Tak poobede.“ Stihol jej ešte povedať. Usmiala sa a odišla s kamarátkou. Chris len vzdychol a nechal sa ťahať Dannym do triedy.
„Bol som so Sophie cez prázdniny.“ Povedal Chrisovi po ceste. „Áno?“ „Hej, keď bola u babky posledný týždeň.“ „A?“ „No mierne mi vynadala ale ani sa jej nečudujem.“ „A čo si jej prosím ťa povedal?“ „To je nadlho. Ale v podstate to, že nechcem stratiť kamaráta a ani to aby si ty prišiel o ňu. A že sa k nej budem snažiť byť milý. A myslel som to vážne, ale...“ vetu nedokončil. „Ale asi ti to neuverila.“ Dokončil vetu zaňho Chris. „Nie. Myslím, že vôbec nie.“
Medzi dievčatami prebiehal podobný rozhovor. „To vážne, Stretli ste sa s Dannym v supermarkete?“ „Hej. Rozsypali sami všetky veci a on mi ich pomohol pozbierať. A potom mi ponúkol odvoz.“ „A čo ty na to?“ „Čo myslíš čo asi. Jasné, že nie. Ale on si húdol po svojom. A keď sme zastali pred babkiným domom som mu vynadala.“ „A prečo? Za ten odvoz?“ zažartovala Shelby a zjavne to bolo vtipné lebo sa aj Sophie zasmiala. „Nie za odvoz nie. Povedal mi, prečo som k nemu taká odmeraná.“ „A on sa ti akože čuduje?“ „Presne to isté som mu povedala. A ešte kopu iných vecí k tomu a potom už ani nepípol.“ „Ale aj tak. Myslím, že niečo na tom je.“ „Na čom?“ „Na tom, že ste byť teraz tvoj kamarát.“ „Možno.“ A stále jej chodilo po rozume čo pred chvíľou povedal. „Shel ja neviem čo si mám o tom myslieť.“ „Tak nemysli. Nechaj to tak. On sa ešte vyfarbí.“ „Asi máš pravdu.“ Ale aj tak jej to nedalo a celý deň nad tým premýšľala.
Komentáre