"Danny, čo chčeš?" spýtala sa Rose rozčúleným hlasom. "Nič." dodal sucho. "Tak prečo za mnou stále ideš? Nemáš čo iné na práci?" "Neviem." "Pozri, ja na toto nezmyselné kecanie nemám čas. Takže.. Maj sa." Predbehol ju a postavil sa jej do cesty. "Dovolíš, prosím. Stojíš mi v ceste." zasyčala cez zuby. "Ja viem, ale inak by som ťa nezastavil." "Tak čo chceš?" "Ospravedlniť sa." "Čoo?" "Ospravedlniť sa ti za to ako som sa správal, no proste za všetko." Usmial sa, ustúpil jej z cesty, zvrtol sa na opätku a odišiel.
Rose najprv zostala v šoku. Keď si uvedomila, čo jej teraz povedal, rozbehla sa za ním a spravila to isté, čo pred chvíľou on. Predbehla ho a postavila sa mu do cesty. Usmial sa kútikom úst. "Dovolíš, prosím. Stojíš mi v ceste." zopakopval jej slová, ale oveľa milším tónom. A rovnako ako on pred chvíľou, ani ona neuhla z cesty. "Má to byť nejaký vtip?" Rozosmial sa. "Prečo" hovoril stále so smiechom v hlase "Prečo vždy, keď sa niekomu ospravedlním, myslí si, že je to vtip? Najprv Sophie a teraz ty." "Možno preto, že je dosť neobvyklé, aby si niečo myslel vážne." "Prečo?" "Ty si fakt čudný Danny. Vždy sa všetkým posmievaš, ohováraš ich, máš zo všetkých srandu, ponižujeľ ich. Správaš sa ako arogantný, sebecký blbec. A teraz sa čuduješ, že tvoje slová nik neberie vážne?" Mlčal. Mlčťal, lebo vedel, že má pravdu. Aj keď si to nechcel priznať. "Čo je Danny?" spýtala sa pobaveným hlasom. "Pravda bolí, čo?" "Bolí. A bolí ešte viac, lkeď si uvedomujem, že som bol ešte horší ako ten arogantný a sebecký blbec." "Myslíš to celé vážne?" "Áno Rose, myslím." vzdychla a veľmi ťažko z nej vyšlo. "Verím ti." "Neznie to moc presvedčivo." "Snažím sa, ale nejde to tak jednoducho ako si to predstavuješ." "Ja viem. Ale myslím, že Sophie je na tom ešte horšie ako ty. Nevieš ako by som si ju mohol udobriť?" "Neviem. Na to budeš musieť rpísť sám." zazvonil mobil. Obakja siahli do vrecka.
"Prosím?" ozvala sa Rose. "Ahoj. Ty si Rose?" "Áno. Kto volá? A prečo voláš z mobilu mojej sestry?" "Ja som Mike. A volám preto, lebo tvoja sestra nie je schopná komunikovať. Tak sa s kamarátkou spráskali, že nám tu teraz ovraciavajú roh klubu." "Ach Bože,.." "Mohla by si si ju prosím prísť zobrať?" "Hej, jasne. Hneď som tam. Mike, ďakujem." "Niet za čo. Počkám tu s nimi, kým prídeš." položil. "Čo sa stalo?" spýtal sa znepokojivo Danny. "Syndy sa.. no... trochu to s Ellen prehnali. Musím ísť po ňu." "Pôjdem s tebou." "Vážne, nechcem ťa otravopvať." "To je v poho. A okrem toho nemyslím, že by si ich obe zvládla odniesť." "Hej, to máš pravdu." dodala s úsmevom. Otočili sa a vybrali sa späť. Keď ich Rose zbadala, rozbehla sa k sestre. Bez ohľadu na to, ako moc ju neznášala, bolo jej ju trochu ľúto. Bola zelenšia než tráva. "Syndy vyzeráš.. no... poď vstávaj." "Ahoj Mike." popzdravil ho Danny. "Vďaka, že si sa o ne postaral. Máš to u mňa." Rose na nich n echápavo hľadela. "To j dobré. Aj nabudúce. Sú to tvoje priateľky?" "Nie, ony nie. Ale Rose je." Rose postrehla nádej v jeho hlase. "Vďaka Mike." poďakovala sa. "Už som povedal. Niet za čo. Tak zatiaľ." venoval Rose ešte jeden úsmev a stratil sa vo dverách. "Tak ideme." povedal sťažka Danny, keď zdvíhal Ellen zo zeme. "Vyzerajú fakt desivo." skonštatovala Rose, zatiaľ čo sa naťahovala so sestrou. "To je slabý výraz. Ešte som nikdy nevidel nikoho takto bopitého." "Len neviem ako sa dostaneme domov." "Akurát dnes som neprišiel autom. Zavolám nám taxík?" "To by bolo super." "Na, podrž ju nachvíľu." zavesil Rose Ellen na druhé, voľné, plece. Mioerne klesla pod toľkou ťarchou. "Dobre, za pár minút je tu." zobral jej Ellen z pleca a prehodil si jednu jej ruku cez plece.
Keď prišiel taxík, Danny naložil Ellen na zadné sedadlo a Rose spravila to isté so Syndy. "Chceš ísť dopredu?" spýtal sa Danny. "Asi nevieš, kde Ellen býva, takže pôjdem dopredu." "Fajn." gavaliersky jej otvoril dvere a prešiel dozadu. "Kam to bude?" spýtal sa taxikár, zatiaľ čo si obzeral takmer zelené dievčatá vzadu. "Jetllin street 10, prosím." odpovedala mu Rose, zatiaľ čo si zapínalôa pás. "Nebudú vracať, že nie?" spýtal sa znepokojene taxikár. Zjavne sa obávalô toho, že by si to musel upratovať. "Myslím, že už vyvracali všetko, čo mohli." odpovedal Danny. "Buďte bez obáv." Šli chvíľu mlčky. "Rose," ozvalo sa bolestivým hlasom zo zadnéhop sedadla. "Som tu Syndy, neboj." "Tak, Jetllin street 10, sme tu." oznámil taxikár. "Hneď sme späť. Musím jej matke vysvetliť, prečo vyzerá tak ako vyzerá." Danny prikývol a čakal v aute spolu so Syndy. "Ellen ako to vyzeráš??!!!" zhrozene vykríkla jej matka, keď im otvorila dvere. "Dobrý večer." slušne sa pozdravila Rose. "Ahoj Rose. Ďakujem ti, že si ju priviezla domov." "Niet začo. Viete..." "Nie, vôbec nič nevysvetluj." Prikývla. Podala jej dcéru a utekala späť do auta. "No jedna hrôza za nami a ešte väčšia pred nami. Greenland 102 prosím." povedala smerom k vodičovi. Keď zastavili pred domom, Rose vbystúpila z uta a šla vytiahňuť sestru. "Pomôžem ti?" ponúkol sa Danny. "Nie vďaka. Toto musíme zvládnuť samé. Koľko som dlžná?" namserovala otázku smerom k taxikárovi. "Nič, jha to zaplatím. A žiadne protesty." "Ďakujem. Naozaj Danny." usmial sa a sadol si späť do taxíka.
Rose sa dotackala ku dverám a zazvonila. "Je mi zle." zašepkala jej sestra do ucha. "Ani sa ti nečudujem." Mama otvorila dvere a s hrôzou na ne hľadela. "Syndy, ako to vyzeráš? Čo sa stalo?" obrátila sa k Rose. "No čo by sa stalo? S Ellen sa ožrali." "Myslela som si, že idete do kina." "Aj ja, ale ony mali zjavne iné plány." "No poď s ňou dnu. Musíme ju prezliecť. Smrdí ako továreň na výrobu alkoholu." Rose sa len usmiala. Prekvapilo ju ako mama zareagovala a bola z toho aj trochu smutná. "Nebopj sa. Ja jej dám." dodala, keď zbadala smutný výraz jej tváre. "Len musí byť pri vedomí." obe sa rozosmiali a ťahali Syndy do kúpeľne.
Komentáre