„Kto to bol?“ spýtal s Scott. „Chris.“ „A čo chcel?“ „ Chcel vedieť ako sa má Sophie. A ide sem.“ „To nemyslíš vážne?!“ „Ale Scotty no tak. On ju ľúbi a ona jeho tiež. Raz sa s tým musíš zmieriť.“ „Nezbiješ ho keď príde, že nie?“ dodala po chvíli. Zasmial sa. „Nie, neboj. Budem sa kontrolovať. Ako je na tom?“ „Znova jej stúpla teplota a teraz aspoň na chvíľu zaspala.“ Medzitým si už sadli a nastalo ticho.
Shelby sa na Scotta radšej ani nepozrela a on na ňu stále hľadel. Nevedela ako dlho to ticho trvá no pripadalo jej, že celú večnosť. Usúdila, že on sa nechystá rozviesť nejakú konverzáciu, a ona to v pláne tiež nemala. Poobzerala sa po miestnosti, čím by sa mohla zabaviť. Zbadala na stole časopisy. Ale Scott ich zbadal tiež. Obaja sa k nim načiahli a ruky sa im stretli. Rovnako ako aj oči. Rýchlo si vytiahla ruku z tej jeho. Schúlila sa na sedačke a rukami si chytila kolená. Scott sa znova oprel a premýšľal. ´Mám jej to povedať? Nemám?´ bol úplne mimo. Nevedel čo robiť. Shelby sa znovu natiahla za časopisom a začala čítať. Scott ju celý čas pozoroval, ale ona od časopisu ani neodtrhla oči. Keď ho už celý prelúskala vrátila ho naspäť. Znovu nastalo to trápne ticho. Predtým ho aspoň prerušovalo občasné prevrátenie strany. No teraz nič. V tichu boli počuť len ich nádychy a výdychy.
´Povedz niečo. Len nebuď ticho.´ hovorila si v hlave. „Shelby,“ ´Vďaka.´ „Áno?“ „Musím ti niečo povedať, ja..“ „Shelby.“ Ozvalo sa z poschodia. „Prepáč, ale musím ísť za ňou.“ „Shel počkaj.“ Rýchlo ju chytil za ruku, ale pritom veľmi nežne. Prešli jej zimomriavky po chrbte. „eeehmm... chce-chcela by si so mnou chodiť?“ mierne vyvalila oči a nevedela čo povedať. Bola z toho mierne v šoku a nezmohla sa vydať ani hlások. „Shelby.“ Ozvalo sa opäť z hora. Pozrela sa hore a potom znova na Scotta. Pomaly si vytiahla ruku z tej jeho a vybehla hore schodmi.
Pozeral za ňou a v duchu si nadával, že na to šiel moc rýchlo. Shelby rýchlo vbehla do izby a zabuchla za sebou dvere. Oprela sa o ne a zavrela oči. „Shelby si v poriadku?“ spamätala sa. „Jasne o mňa sa neboj. Čo ty? Ako sa cítiš.“ „Dá sa to.“ „Na, daj si teplomer.“ Sadla si k nej na posteľ. „Určite si v poho?“ „Áno, tak koľko?“ „37.“ „Dobre, už ti klesá. Mimochodom volal Chris. Odkazuje ti, že ťa ľúbi. Je na ceste sem.“ „Čože? Myslela som, že je na chate s Dannym.“ „No bol. Momentálne sedí v aute a je na ceste sem. Vravel, že sa bude ponáhľať ale že bude opatrný.“ Sophie si vydýchla. Shelby jej zatiaľ trochu poupratovala a ponatriasala periny. „Tvoj brat chce so mnou chodiť.“ Povedala len tak medzi rečou a Sophie zabehol čaj. Shelby ju rýchlo pobúchala po chrbte. „Čože?“ „Povedal mi to pred pár minútami. Sedeli sme spolu dole. Chcel mi niečo povedať no zavolala si ma. A potom to z neho vyšlo.“ „Shelby to je úžasné.“ „Vážne?“ „Áno. A čo si mu povedala?“ „Nič. Zutekala som. Aj tak som sa nezmohla na slovo. Ešteže si ma ohlásila druhý krát.“ „Ty si zutekala pred chalanom. Tak tomu neverím. Ale máš Scotta rada, že?“ „Mám, ale je to na mňa trochu rýchlo, po tom všetkom čo mi spravil Tom.“ „Ale uvedomuješ si, že môj brat je iný.“ „Ja viem. Je milý, vtipný, pekný, múdry a ....“ „Ááá, vidím, že sa ti páči.“ „Ja naozaj neviem Soph. Vždy keď som s ním tak mám zvláštny pocit v bruchu. Také čudné brnenie. Toto som ešte nikdy nezažila.“ „Tak to je vážne.“ „Nerob si zo mňa srandu. Čo mu mám povedať keď teraz pôjdem dolu?“ „S tým ti ja už nepomôžem.“ Vzdychla si. Čo bude robiť? „Pozri Shel, mne je už lepšie. Kľudne môžeš ísť dolu a ... no veď ty už si tam nejako poradíš. A keď príde Chris tak mi ho sem hore pošli, dobre?“ „Tak hej.“ Vstala a odišla z izby. Sadla si na schody a premýšľala. Ako sa má správať k Scottovi, keď teraz zíde dolu schodmi? Nevedela čo robiť.
Zrazu zdola začula dva hlasy ako sa hádajú. „Nechaj ma. Chcem ísť za ňou.“ „Nepôjdeš pokiaľ si niečo neujasníme.“ „Nemôže to počkať? Chcem ísť za Sophie. Pusť ma, lebo...“ „Lebo čo? No čo?“ rýchlo zbehla dole a zbadala chalanov ako oproti sebe stoja s vražednými pohľadmi na tvárach. Mala pocit, že keby prišla o pár minút neskôr asi by po sebe skočili. „Tak už dosť.“ Keď videla, že jej normálny hlas nezaberá, trochu zmenila na výške hlasu. „Prestaňte!!“ zvreskla po nich až sa zľakli. „Je vás počuť až na poschodie.“ „Shel, nechce ma pustiť za Sophie.“ „Ty choď hore za Sophie. Prvé dvere na pravo. A ty kľud a poď so mnou.“ Obaja poslúchli. Chris šiel hore a Scott von na terasu so Shelby.
„Sľúbil si mi, že budeš kľudný. Že mu nič nespravíš.“ „Prepáč. Neovládol som sa. Ale veď sa mu nič nestalo.“ „Lebo som prišla. Neviem čo by sa stalo keby neprídem. Možno by Chris skončil s rozbitými zubami a nosom.“ „Až také zlé by to nebolo. Možno len ten rozbitý nos.“ Dodal so šibalským úsmevom. Pozrela sa naňho prísnym pohľadom. „Tak prepáč.“ A milo sa na ňu usmial. Ten úsmev ju dorazil. A stále sa na ňu díval a usmieval. ´Prestaň.´ myslela si v hlave. No on neprestal. „Scotty prosím prestaň.“ „Čo som spravil?“ „Dívaš sa na mňa.“ „A to je zakázané?“ „Nie, nie je. Ale vadí mi to.“ „Nikdy predtým ti to nevadilo. Dokonca si sa hnevala, keď sa na teba ľudia nepozerali. A teraz? Vadím ti ja?“ „Áno. Lebo neviem čo si mám myslieť, neviem si urovnať čo cítim. Je toho na mňa moc.“ „Shel, ja na teba nechcem tlačiť. Len som chcel aby si to vedela. Aby si vedela, že ťa ľúbim.“ Pri týchto slovách sa naňho pozrela. „Páčiš sa mi odkedy si len pamätám a ja nedovolím, aby sa ti niečo stalo.“ „Scotty, ja– ja. Nemôžem.“ Sklopil zrak. Bol smutný no chápal to. „Scotty?“ neodpovedal. „Scotty pozri sa na mňa prosím.“ Zdvihol zrak. Po líci mu stiekla slza. Jedna jediná slza, ktorá vyjadrila všetko. „Shel, ja počkám. Vydržím koľko len budeš potrebovať. Aj rok. Aj dva. Ale nemôžeš mi zabrániť v tom aby som bol s tebou.“ „To ani nemám v pláne. Je mi s tebou krásne a okrem tvojej sestry si jediný človek, ktorému môžem veriť.“ Prisadla si k nemu a objala ho. „Ďakujem ti, že ma chápeš.“ Objal ju ešte tuhšie. „Nejdeme sa prejsť?“ „Teraz? Veď už je jedenásť?“ „Nebodaj sa bojíš.“ „Nie.“ „Tak potom? V čom je problém?“ „Vlastne v ničom. Taká prechádzka nikdy neuškodí.“ Vbehla dnu a vzala si sveter. Celý čas ju sledoval. „Čo je?“ „Si nádherná.“ Mierne sa začervenala. „Prepáč už nič nepoviem.“ A vykročili na tmou preplnenú pláž.
Komentáre