Danny už dvakrát prešiel celé mesto. Stihol ísť aj k babke. Nevedel, čo má robiť. Ani kam ísť. Všade mu to pripomínalo Sophie.
Zašiel aj do prístavu, mysliac si, že mu čerstvý vzduch pomôže. Ale ešte sa to zhoršilo.
Zaparkoval na mieste, kde sa so Sophie prvýkrát pobozkali.
Bolo mu z toho všetkého nanič. Už mal všetkého plné zuby.
Chcel ju dostať preč zo svojej hlavy. Sedel na móle a hľadel na more.
Automaticky sa pohrával s príveskom na retiazke. Dostal ho od Sophie, keď šiel na lyžovačku. Vedela, aký je na lyžiach blázon a nechcela, aby sa mu niečo stalo.
A vtedy si to uvedomil. Musí sa ho zbaviť. Musí sa zbaviť všetkého, čo mu ju pripomínalo.
Odopol retiazku a chce ju zahodiť do mora. Zahnal sa, že ho hodí, ale nedokázal to. Vedel, že keby to urobí, zahodil by aj kus seba.
Bolo to úplne šialené a nereálne. Ako sa mohlo jedno neobyčajné dievča stať jeho pevnou súčasťou. Zapol si retiazku naspäť na ruku a premýšľal.
Mal by sa o tom s niekým porozprávať. Ale s kým? Ktorý z jeho “kamarátov“ mu pomôže v takejto situácii alebo ho pochopí? A jediný, ktorý by to dokázal je teraz niekde s dievčaťom, kvôli ktorému sa trápi.
Bol úplne na dne. A v tom mu svitlo. Zistil za kým pôjde.
Za Chrisovou sestrou. Bola to jeho jediná kamarátka.
Raz mu povedala: „Ak sa budeš cítiť úplne na dne, aspoň vieš, že sa máš od čoho odraziť.“
„Jasne. Ideme sa odraziť.“ povedal do vetra.
Vstal a šiel do auta. Naštartoval a vybral sa k Chrisovej sestre.
Komentáre