PROLÓG
Alchymista vzal do ruky knihu, ktorú priniesol niekto z karavány. Chýbala jej obálka, ale podarilo sa mu identifikovať autora: Oscar Wilde. Ako v nej tak listoval, našiel príbeh o Narcisovi.
Alchymista poznal legendu o krásnom mládencovi Narcisovi, ktorý každý deň obdivoval svoju krásu vo vodách jazera. Toľko sa nadchýnal sám sebou, až jedného dňa spadol do vody a utopil sa. Na mieste, kde zahynul, vyrástol kvet nazývaný narcis. Oscar Wilde však príbeh takto neukončil.
Rozprával, že po Narcisovej smrti prišli Oreády- Bohyne lesa- a zbadali, že sladká voda jazera sa premenila na more slaných sĺz.
- Prečo plačeš?- spýtali sa Oreády. - Plačem za Narcisom, - odvetilo jazero. -Ach, vôbec nás neprekvapuje, že za ním smútiš, - pokračovali Oreády. - Pretože, aj keď sme ho vždy pozorovali z lesa, ty jediné si malo príležitosť zblízka obdivovať jeho krásu. - Vari bol Narcis pekný? - spýtalo sa jazero. - Kto okrem teba to môže vedieť lepšie? - odvetili prekvapené Oreády. - Veď sa každý deň skláňal nad tvojimi vodami. Jazero na chvíľu zmĺklo. Napokon rieklo: - Žialim za Narcisom, nikdy som si však neuvedomilo, že bol pekný.
"Oplakávam ho preto, lebo vždy, keď sa skláňal nad mojimi brehmi, videlo som v jeho očiach odraz vlastnej krásy."
PRVÁ ČASŤ
-
...Každý pastier, práve tak ako námorník či potulný predávač, pozná mesto, kde žije niekto, kvôli komu je ochotný zabudnúť na pôžitok bezstarostného putovania po svete...
-
...Keď sa deň čo deň stretávame stále s tými istými ľuďmi, títo ľudia sa napokon stanú súčasťou nášho života. A keď sú už súčasťou nášho života, pomaly začnú chcieť meniť naše životy. A ak sa nesprávame podľa ich očakávaní, nahnevajú sa na nás. Lebo všetci majú presnú predstavu o tom, ako by mali žiť iní. Pritom im však vôbec neprekáža, že nevedia, ako by mali žiť oni sami....
DRUHÁ ČASŤ
-
...Všetci nemôžu predsa snívať rovnakým spôsobom...
-
...Človeka najviac zvádza krása...
-
...Požehnanie, ktoré neprijmeme, sa premení na prekliatie....
-
...Niekedy nie je možné zastaviť rieku života....
-
...Nikdy sa nevzdávaj svojich snov...
-
...Keď po niečom túžiš, celý Vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť...
-
...Je to Láska, staršia ako človek i ako samotná púšť, ktorá sa objaví vždy s tou istou silou, keď sa stretnú dva páry očí...
-
...Zrada je úder, ktorý nečakáme. Ak budeš dobre poznať svoje srdce, nikdy ti také čosi neurobí. Lebo budeš poznať jeho sny a túžby a budeš vedieť, čo robiť. Pred svojím srdcom nikto neujde. Preto je lepšie načúvať, čo hovorí. Aby si nikdy nedostal úder, ktorý nečakáš...
-
...Strach z utrpenia je horší ako samotné utrpenie...
-
...Noc je najtemnejšia práve pred svitaním...
Komentáre
...tiez z Alchymistu
"Každý deň v sebe nesie Večnosť."