bubble

Danny celú noc premýšlal. Kde bol Chris? Bol so Sophie? Čo asi robili? Ako bolo Rose? Tieto otázky, ako aj milión ďalších, mu nedovolili zaspať. Keď ho po tvári pohladili prvé slnečné lúče, zliezol z postele a šiel sa umyť. Keď vyšiel z kúpelne šiel sa najesť aj keď bolo len 06:04 ráno. Premýšlal, čo bude robiť. Prišla mu SMS. ´Zjavne ďalší človek, čo nemôže spať.´ pomyslel si.

AHOJ. CHCEM SA TI PODAKOVAT ZA VCERAJSOK, ZE SI MI S NIMI POMOHOL. A TIEZ SA TI CHCEM OSPRAVEDLNIT ZA TO, ZE SI TO MUSEL VIDIET. TAK ZATIAL. ROSE

Usmial sa nad tým. Hneď jej odpísal.

DOBRE RANO ROSE:) NEMAS VOBEC ZA CO. A NETRAP SA TYM. RAD SOM TI POMOHOL. DANNY

No a čo teraz? Nemal na vbíkend žiadne plány. Ale stále ho najviac zamestnával neustály príval otázok, na ktoré nemal odpoveď. No najviac ho trápila len jedna. Či bola Sophie s Chrisom. Nevedel vysvetliť prečo. Nevedel si vysvetliť náhly príval citov, ktoré sa v ňom nahromadili. Cítil bolesť, trápenie a...a... bolo to vôbec možné? Mohol to cítiť? Bolo to zvláštne. Cítil žiarlivosť. A to poriadnu. Nevedel sa preniesť cez to, ako sa na ňu Chris pozerá. Ako ju držal, ako si ju k sebe vždy ťahá. A ako sa aj ona k nemu tisne a tiež ako sa naňho pozerá. V ich prítomnosti sa musel vždy veľmi kontrolovať. Najprv si myslel, že mu vadí Sophie. Že narušuje ich priateľstvo. V podstate mal pravdu. Ale nevadila mu tak ako si myslel. Vadila mu jej voňa, jej oči. Ach, Bože tie jej oči. Vždy keď sa naňho pozrela, šiel sa roztopiť z jej pohľadu. Bol rád, že spolu dobre vychádzajú. Aspoň mohol byť v jej prítomnosti. Vidieť jej úsmev, cítiť jej vôňu, počuť jej hlas.

´Čo je to stebou? Vzpamätaj sa!!!!´ ozvalo sa v ňom.

´Ale ja ju mám stále rád.´ povedal druhý hlas. Ako to povedal, trochu sa mu ulavilo. Ale len na chvíľu.

´Tak prečo som sa s ňou potom rozišiel?´

A zrazu prišla ďalšia otázka. Ak boli spolu, čo robili? Jeho strach trochu zmiernila spomienka na Sophiine zásady. Ale ako si mohol byť istý, že ich neporuší. Ešte ju nevidel takúto šťastnú ako teraz. Šalel z tej neistoty. Musel niečo spraviť. Rýchlo vzal mobil a volal.

"Prosím?" ozval sa v telefóne natešený dievčenský hlas.

"Ahoj Shelby. Tu Danny."

"Ahoj Danny. Ako sa máš?"

"Na nič. Prosím ťa nevieš kde je Sophie?"

"Nie. Naozaj neviem kde by mohla Sophie byť. Vôbec mi ne..." a jej hlas sa stratil z linky. "Hééééj." počul jej protest, ale už len z diaľky.

"Ahoj Danny." ozval sa pre zmenu chlapčenský hlas, Dannymu veľmi známy.

"Scott?" začudovane povedal jeho meno. Vôbec nechápal, čo robil so Shelby. Ale potom mu to došlo.

"Ak hľadáš sestru, je celý víkend s Chrisom na romantickom výlete."

"Aha." dodal sklamane. Jeho predtucha sa splnila.

"Tak vďaka." zložil.

Išiel sa z toho zblázniť. Teraz, keď už vedel, že sú spolu, bola jeho žiarlivosť ešte väčšia. Nemohol to vydržať. Musel ísť preč. Preč z izby, z domu, z prostredia, ktoré mu pripomínalo Sophie.

Vzal kľúče od auta a vyrazil preč. Nevedel kam ide, ale vedel prečo.