„Nie Chris prosím.“ Ale už bolo neskoro. Niesol ju na rukách ku vchodu.
„Prosím, prosím daj ma dolu. Už budem poslúchať. Sľubujem.“
„Žiadne také. Aspoň si to zapamätáš.“
„Prosím.“
„No, je tu niečo, čo by ma obmäkčilo.“ Zastal.
„Čo také?“
„Spoločný kúpeľ.“
„Radšej ma nes.“ Uhniezdila sa mu v náručí.
„Tak toto som nečakal.“ A pokračoval v ceste ku vchodu. Zastal. Dvere boli zamknuté.
„čo teraz?“ spýtala sa Sophie pobavene.
„Treba otvoriť.“ Odpovedal jej s rovnakou pobavenosťou v hlase.
„To mi došlo.“
„Si môj malý génius.“
„Máš kľúče?“
„Hej.“
„Tak ma daj dolu a otvor.“
„To tak. Ešte by si mi ušla.“
„A kde ich máš?“
„V zadnom vrecku. Vytiahneš ich?“ znova ten šibalský úsmev.
„Čo ja s tebou budem robiť, Chris?“
„Vezmeš si ma?“
Veľmi elegantne odignorovala jeho otázku. Ruku, ktoru sa ho držala okolo krku, presunula pomaly po jeho chrbte až k jeho zadného vrecku nohavíc. Mierne ho pohladila po zadku a vytiahla kľúče. Ako vyťahovala ruku z vrecka, Chris len potichu vzdychol. Sophie ho capla po zadku a dodala: „Dúfam, že si si to užil, lebo viac lásky dnes nedostaneš.“
„A to som si čím zaslúžil?“
„No ešte sa pýtaj.“
„Zato, že ťa nesiem, si môžeš sama.“
„Ktorý je to kľúč?“ zmenila rýchlo tému, lebo cítila, že by vybuchla.
„Ten s tým srdcom.“
Sophie ho našla hneď. To srdce sa nedalo prehliadnuť. Mierne sa naklonila, aby mohla odomknúť a Chris ju zovrel ešte pevnejšie.
„Na ktorom poschodí?“ spýtala sa ustráchane. Predpokladala, že na tom najvyššom.
„Na treťom.“
„Chris, nemusíš ma niesť až hore. Nechcem aby si prišiel o ruky.“
„Ach láska, ty i nenapraviteľná. Ako to mám vysvetliť, že nie si ťažká. Okrem toho, dvíhal som aj ťažšie veci.“
„A to ma má akože utešiť?“
„Ak ti to tak vadí, tak ja ťa dám dole.“ A položil ju. „Nechcem ťa nútiť do niečoho, čo ti je nepríjemné.“
„Ďakujem.“ Pozrela mu do očí. Videla v nich ako ho to bolí. Chcel ju mať stále pri sebe. Čo najbližšie ako sa len dalo.
„Ale ak ti to spraví radosť.“
„Vážne?“ spýtal sa s nadšením v hlase.
„Vážne.“
„Milujem ťa.“ Opäť ju zdvihol na ruky. Začal sa s ňou točiť na druhom poschodí a kričať na celý dom.
„Milujem ťa, milujem, milujem.“
„Chris, pššt, no tak, buď ticho.“ Smiala sa, ale on si nedal povedať.
„Prečo? Prečo mám byť ticho? Nech to všetci počujú. Milujem ťa.“
„Dobre. Už sme to počuli. A teraz už buď ticho.“ Ozvalo sa z bytu, okolo ktorého práve prechádzali.
„Ach ty blázonko. Buď ticho, lebo bude mať sestra problémy.“
„Som blázon. Som. Ale do teba.“ Priznal.
„Sme tu.“ Dodal už tichším hlasom a položil ju na zem.
„Čo to robíš?“ čudovala sa.
„Cez prah sa prenášajú len nevesty.“
„Už som si na to nosenie začala zvykať.“ Zamumlala si popod nos.
„Čo si vravela?“
„Nič nič.“
Otvoril dvere a rukou jej naznačil, aby vošla. Veľmi veľkým a vysokým krokom prekročila prah. Počula za sebou Chrisov zvonivý smiech.
„Kde je kúpeľňa?“
Zasmial sa.
„Tamtie dvere.“ Ukázal na dvere na konci úzkej ale útulnej chodbičky.
Sophie sa nadšene rozbehla a zabuchla za sebou dvere.
´Moje malé dievčatko. Moja čajka.´ pomyslel si.
Počul, ako sa pustila voda. Predstavoval si, ako kvapky vody dopadajú na jej nahé telo. Závidel im. Prial si premeniť sa na kvapku vody. Aby mohol pomaly kĺzať po jej nádhernom tele. Tak ako teraz kvapky vody.
„Chris?“ ozvalo sa zrazu z kúpeľne.
„Áno?“
„Nie je tu uterák.“
„Hneď ti nejaký prinesiem.“
Zašiel do sestrinej izby a vybral jeho obľúbený.
„Už sa nesie.“ Zakričal a otváral dvere.
„Stoj.“
„Čo sa stalo?“
„No, čo myslíš, čo asi? Nesprchujem sa oblečená.“
„Noo, mne to nevadí.“ Skonštatoval.
„To mi je nad slnko jasné.“
„Ale čajka no tak. Myslíš, že som nikdy nevidel nahé dievča?“
„To neviem. Ale pokiaľ som nahá ja, tak o tom nediskutujeme. Keď sa oblečiem, tak sa o tom porozprávame.“
Vzdychol.
„Fajn.“ Vsúpil dnu s rukou na očiach.
Prišiel ku sprchovému kútu a natiahol ruku, v ktorej mal uterák. Cítil ako sa na chvíľu ich prsty dotkli.
„Na čo tu ešte čakáš?“
„Neviem.“ Priznal. „Keby niečo potrebuješ.“
„Jediné, čo potrebujem je súkromie. Takže vypadni.“
„Jasne, prepáč, už letím.“
Komentáre