bubble

Prešli miernym kopcom. Zrazu začala hrať hudba a zo stromov viseli lampáše. Sophie padla sánka. „To si spravil sám?“ prikývol. „Pre mňa?“ opäť prikývol. Šla ďalej a už nič viac nepovedala. Prišli až k okraju, kde bol stôl a stoličky. Bol nádherne prestretý. Na jednej stoličke sedel macko so srdcom v rukách a na stole bola položená kytica čiernych ruží. Sophie zastala. Nevedela čo povedať. Hľadela na stôl, šampanské, medvedíka a na tucet čiernych ruží, zviazaných čiernou mašľou.

Chris na Sophie pozrel a keď videl, že nevie nič povedať, šiel k stolu a vzal ruže. Podal jej ich so slovami: „Na mňa moc morbídne, ale čo by som pre svoju lásku nespravil.“ „Ako..to...si...ako?“ znovu sa nevedela vykoktať. „No dobre, priznám sa. Zo Shelby sa veľmi ľahko ťahajú informácie.“ Dal jej bozk na líce. Stále nič nepovedala. „Si hladná?“ spýtal sa, keď jej zúrivo škvŕkajúci žalúdok prerušil ticho. Prikývla a naprázdno prehltla. Privoňala si k ružiam. Voňali tak krásne. Skoro tak krásne ako Chris. „Tak poď. Najeme sa.“ Keď prišli k stolu, Sophie si všimla tretiu stoličku. Na prvý pohľad by si ju nikto nevšimol, lebo bola veľmi malá. Ako pre malé dieťatko. „Príde ešte niekto?“ a ukázala na malú stoličku. „Nie.“ „Tak načo tu je?“ „No predsa pre tvojho nového miláčika.“ Vytiahol macka a podal jej ho. Trochu sa s ním pomaznala a keď zbadala Chrisov pohľad, mierne sa začervenala. Hltal ju pohľadom. Bola taká jemná, krásna, zraniteľná aj keď si to nepriznávala. Bola..bola celá jeho. Len a len jeho. Vedel to. A vedela to aj ona. Odsunul jej stoličku a ona sa posadila. Nechala sa obslúžiť. Nalial jej šampanské a naservíroval večeru. Pripili si a pustili sa do večere.

„Chris,“ ozvala sa po chvíli Sophie, „ako sa dostanem domov, keď sme obaja pili?“ „A kto povedal, že by si šla domov aj keby nikto nepil?“ „Ako prosím?“ „Kto-povedal-že-by-si-šla-domov-aj-keby-nikto-nepil?“ pekne zopakoval slovko po slovku. „Myslím, že tento fakt si mi zabudol oznámiť.“ „To ma mrzí. Takže Sophie, dnes nejdeš domov.“ „A akože kde budeme spať? Ak si myslíš, že budem spať v tvojom aute tak sa veľmi mýliš, pretože...“ „Láska upokoj sa. V žiadnom aute spať nebudeš.“ „Vážne?“ „Áno. Čo si to o mne myslíš? Budeme spať v stane.“ „V stane? To ako spolu?“ Chris sa zasmial. „Nie. Len ty. Ja budem spať pred stanom a strážiť.“ Dodal ironicky. „Dobre.“ Povedala mu s vážnosťou v hlase. „Ja som len žartoval.“ „Ale ja nie.“ Dodala opäť vážne. „Láska pozri. Tvoj názor na sex vo vzťahu už viem a rešpektujem ho ak ti ide o to. Nemusíš sa báť. A ak sa aj náhodou bojíš, stan je taký veľký, že každý môžeme spať na opačnej strane.“ Prikývla. Natiahol ruku cez stôl a pohladil ju po ruke. Zavrela oči a vychutnávala si príjemné chvíle. Chris pustil hudbu. Bola to pesnička od Lifehouse-you and me. Sophie v momente otvorila oči. „Ja Shelby zabijem!“ Chris sa zasmial a pristúpil k nej. Vydesene ho pozorovala. Uklonil sa a dodal: „Smiem vás požiadať o tanec?“ a vystrel k nej ruku. Podala mu ju. Jemne ju chytil a Sophie sa pritom zachvel žalúdok. Odsunul stoličku a viedol ju na voľný pľac pred stolom. Začali tancovať. Sophie bola prekvapená, ako dobre vie Chris tancovať. Pekne ju viedol, občas ju aj zatočil.

„Kde si sa to naučil?“ „Prirodzený talent.“ Dodal so všetkou skromnosťou v hlase. „Nehnevaj sa, ale chalani nemajú prirodzený talent na tanec.“ „Tak dobre no. Od sestry.“ „Tak to ju ľutujem. Má moc modrín a poriadne postúpané nohy?“ „A to zase vieš odkiaľ?“  „Mám brata, zabudol si? Vlastná skúsenosť.“ „My by sme boli vlastne bez sestier stratený.“ „Tak to si píš.“ Povedala mu so smiechom. Stále hrala hudba. Sophie táto tak známa pesnička pripadala nekonečne dlhá. A k tomu všetkému Chrisov úžasný tanec. Pristúpila k nemu bližšie a pritúlila sa k nemu. V jeho náručí sa cítila tak bezpečne. Hudba už dohrala no oni ešte stále tancovali. Po dosť dlhej chvíli si Sophie uvedomila, že hudba už nehrá. Zazívala.

„Si unavená?“ „Nie vô-vôô-vôôbec nie som unavená.“ Dodala so zazívaním. „Hej to vidím. Poď. Ľahneš si a trochu sa vyspíš.“ „Ale ja vážne nie som unavená.“ „Ale si. Tak poď, ideme do stanu.“ „Nie.“ Povedala tvrdohlavo. „Ja nikam nejdem.“ „Tak dobre. Ty si to chcela.“ Zohol sa k nej a zdvihol ju na ruky. „Už aj ma daj dolu.“ Keď videla, že to nezaberá, skúsila vľúdny hlas. „Chris, prosím. Daj ma dolu. Som ťažká.“ Zasmial sa nad zmenou v jej hlase ale aj tak ju nepoložil. „Láska vôbec nie si ťažká. A nejako ťa do toho stanu dostať musím.“ „Ale ja ešte nechcem ísť nikam. A nemám rada stany. Sú malé a nedá sa v nich hýbať.“ „Môj sa ti bude páčiť.“ Videla, že ho nijako nepresvedčí, tak to nechala tak a nič nehovorila. Nechala sa niesť. Odrazu sa pred nimi vynoril stan. „Tot...čo...tot...čo?“ jachtala. Musela uznať, že mal pravdu. Naozaj sa jej páčil. Bol o niečo vyšší než Chris. Aspoň si to myslela, hoci pri ňom ešte nestáli. Chris sa mierne zohol a vošiel s ňou dnu. Položil ju na zem a usmial sa pri pohľade na výraz jej tváre. „Tak? Zmenila si názor na stany?“ „Nóóó. Asi áno. Naozaj sa mi páči.“ „Tak to som rád.“ „No, kde budem spať?“ „Láska kde len chceš. Celý stan je tvoj.“ „A ty budeš kde?“ "Hneď vedľa teba?" dodal so šibalským úsmevom.