bubble

Scott k nej rýchlo priskočil, schytil ju okolo pása a odtiahol ju od okraja útesu. Tým pádom si ju k sebe pritiahol tak, že medzi nimi nebola žiadna štrbinka. Držal ju okolo pása, ona jeho tiež a hlavu mala položenú na jeho pleci. Celá sa triasla a túlila sa k nemu. „Shelby prepáč. Ja.. nechcel som ťa vystrašiť, prepáč. Strašne ma to mrzí.“ Zodvihla hlavu a pozrela sa na neho. „Ďakujem.“ povedala s úsmevom no ten jej z tváre hneď zmizol. Zarazil ju Scottov pohľad. Nikdy ho nevidela na niekoho sa takto pozerať. Bol to pohľad plný túžby. Túžby po nej. Cítila ako sa jeho dlane posúvajú na jej lopatky, ako si ju ťahá k sebe a ako chce rukami držať celý jej chrbát. Cítila jeho dych na svojej tvári, teplo jeho tela a jeho vôňu. Zachvel sa jej žalúdok a cítila vo svojom vnútri niečo, čo ešte nikdy necítila. Niečo čo necítila ešte k nikomu. Nevedela čo to je, ale desila sa toho. Chcela nejako prerušiť to ticho no nevedela ako.

„Scotty, jaa.. ďakujem ti.“ „Už si to raz povedala.“ „Vidíš fakt.“ Dodala nervózne a Scott si jej nervozitu všimol. A ešte viac si ju k sebe privinul aj keď sa to už asi nedalo. „Čo ti je Shel?“ „Nič mi neni. Čo by mi bolo.“ „Ja len, že si iná ako inokedy. Si... nervózna.“ „Jaa? A nervózna? Nie, to je blbosť.“ „Tak prečo sa celá chveješ?“ dodal potichu. Sklopila zrak a nič nehovorila. ´To je dobrá otázka, ale ani sama neviem odpoveď.´ hovorila si v duchu. Nevedela čo sa to s ňou v tej chvíli stalo. Vždy bola pred chalanmi sebaistá. A teraz? Rozhodí ju Scotty? „Prosím ťa pusť ma.“ Povedala potichu ale rozhodne. „Až keď mi povieš prečo sa celá chveješ.“ „Ale ja sa nechvejem.“ zaklamala. „Shelby, vieš o tom, že nevieš klamať, že?“ „To nie je pravda.“ Pozrel sa na ňu tým svojím pohľadom typu: No ti istotne. „No dobre. Tak klamať neviem. A už ma pustíš?“ a snažila sa mu vytrhnúť zo zovretia. „Nie lebo si mi ešte stále nepovedala prečo sa chveješ. Bojíš sa ma?“ „Teba? A báť sa? Nie. Ako ťa to napadlo? A už ma prosím ťa pusť.“ „Nie, nepustím.“ „Scotty, no tak. Chvejem sa preto lebo mi je zima.“ Dodala s prosebným pohľadom, aby ju už konečne pustil. Moc jej neveril, že je to od chladu, pretože vôbec nefúkal vietor. Ale pustil ju.

Rýchlo od neho odstúpila a postavila sa mu chrbtom. Ale ani to nepomohlo. Stále mala v žalúdku ten zvláštny pocit, hoci sa jej už nedotýkal. Aj napriek tomu stále cítila jeho dotyky a to ako sa na ňu stále pozerá. Počula ako vykročil k nej a keď už bol úplne blízko, znovu cítila ako sa začala chvieť. Položil jej ruku ma rameno. „Scotty prosím...“ povedala roztaseným hlasom. Hneď dal ruku preč. Chvíľu mu ešte ostala otečená chrbtom a potom sa k nemu obrátila. Pozrela sa mu do očí a otvárala ústa no nevyšiel z nich žiaden zvuk. Sklopila zrak a keď sa znovu naňho pozrela vyhŕklo z nej „Už musím ísť.“

Chcela sa rozbehnúť preč no narazila do jeho vystretej ruky. „Shelby čo sa ti stalo?“ „Ale nič, som v pohode.“ „Nie, nie si. Veď ťa poznám. No tak von s tým. Spravil som niečo...“ „Nie s tebou to nič nemá. Aspoň teda nie všetko.“ Nadýchla sa. „Tom sa so mnou rozišiel a dosť drsným spôsobom a teraz...“ vzlykala „teraz.. ty...“ cez slzy už nevládala rozprávať. Bola taká krehká a zranená. Nevládala stáť, tak len klesla na zem a uplakanú tvár mala skrytú v dlaniach.  Kvokol si k nej a pohladil ju po vlasoch. „To ma mrzí. Naozaj.“ Aj keď v duchu sa tešil. „Prečo sa s tebou vlastne rozišiel, nechápem to.“ Zdvihla hlavu z dlaní. „Lebo som sa s ním nechcela vyspať.“ dodala a znova si schovala tvár do dlaní. Scott neveril vlastným ušiam. Vedel čo je Tom zač. Že sa s každou babou, s ktorou chodil vyspal. Preto ho vždy desilo, že sa raz vyspí aj so Shelby a potom ju odkopne. No to čo u teraz povedala mu vyrazilo dych. ´Ona sa s ním nevyspala.´ opakoval si stále v hlave. Mal chuť skákať od radosti. Ale nevedel ako pomôcť Shelby. Pozrel sa na ňu a nevedel čo má spraviť alebo čo má povedať. Stále pri nej mlčky čupel. Znova ju pohladil. Keď cítila jeho dotyk, jeho ruku, hodila sa mu okolo krku, až ho posadilo. Nevedela prečo to spravila. Ale aj napriek tomu sa k nemu túlila, lebo sa v jeho náručí cítila bezpečne a príjemne. On si u k sebe vinul, ešte tuhšie ako pred chvíľou aby cítila, že je tu pre ňu. Cítil jej slzy na svojom tele lebo mu už úplne premočili tričko. Cítil jej dych na svojom krku, každý jej nádych aj výdych, cítil ako sa jej dvíha hruď. Chcel ju takto držať navždy a už ju nikdy nepustiť. Ale vedel, že je to len teraz, a že to nebude trvať naveky. Vedel, že ona jeho city neopätuje a preto si od toho nič nesľuboval. Musel sa zmieriť s tým, že ho berie len ako priateľa.

„Scott?“ prerušila jeho myšlienky. „Hmm?“ „Mrzí ma, že som na teba kričala.“ „Shel to je v pohode.“ nenechal ju dopovedať. „Mala si pravdu. Ja som sa naozaj choval ako blbec. Nerozmýšľal som nad tým čo hovorím a teraz ma to mrzí. Nechcel som na vás tak kričať.“ Odmlčal sa. Po chvíli znovu začal hovoriť. „Len nechcem, aby bola Sophie znova nešťastná.“ Odlepila sa od neho a pozrela sa na neho. „Ale ona je s Chrisom šťastná. Naozaj ho ľúbi a on ju tiež.“ „Ako si tým môžeš byť taká istá? Veď vieš ako sa k nej správal.“ „Viem ako sa k nej choval, ale on sa zmenil, naozaj. Ja som sa s ním rozprávala. Scotty on ju fakt ľúbi.“ „Vieš, že si jediná čo ma volá Scotty.“ „A vadí ti to? “ „Nie vôbec. Mne sa to páči.“ Usmiala sa naňho a postavila sa. On spravil to isté. „Mala by som už ísť domov. A ty zase za Sophie.“ „Ale....ale ja teraz nemôžem byť so Sophie sám.“ vymýšľal si. „Ona sa so mnou nebude baviť. Ty .... ty tu musíš zostať, pro..-prosím.“ „Ale Scotty ja nemôžem.“ „Prečo? Spravil povedal som niečo?“ „Nie, nie ja proste musím.“ „Prečo mi nechceš povedať pravdu?“ „Scotty pusť ma.“ držal ju za ruku a nechcel ju pustiť. „Ale Sophie ťa potrebuje. A ja tiež.“ poslednú vetu len šepol a vôbec si nebol istý, či ho počula. „Tak dobre. Ale len do zajtra.“ „Dobre.“ a pustil ju. Celou cestou domov boli ticho. Nikto nič nepovedal ani sa na seba len nepozreli. Shelby premýšľala nad tým čo cíti. Čo cíti ku Scottovi. Nevedela čo to je. Či to cíti len preto aby zabudla na Toma, alebo je to niečo skutočné. Nevedela čo sa to s ňou deje a čo má robiť. Bola z toho zmätená. Ale Scott mal úplne iné myšlienky. Dobre vedel čo robiť. Musí jej povedať, čo k nej cíti. Aj keď to asi nebude obojstranné ale musí. Povie jej to dnes večer. Áno. Musí.