„No tak mladá dáma a teraz do postele.“ „Ale mami ja ešte nechcem.“ Odpovedala kamarátke umaznaným hlasom. „Sophie Blakeová. Ty si zo mňa robíš srandu.“ „To by som si nikdy nedovolila. Veď kto by sa potom o mňa postaral.“ „To je pravda. Tak sa snaž nerozhnevať si ma. Nezabudni, že v pondelok už musíš byť fit.“ „A to už prečo?“ „Si zabudla, že vaši sa majú v pondelok vrátiť zo služobky.“ „Fakt. Takže pani doktorka, akú liečbu navrhujete.“ „Celý víkend ležať v posteli. Nerozrušovať sa . Jesť veľa ovocia, zeleniny a hlavne piť veľa tekutín. A nezabudnite biť v teple.“ „A dostanem aj raňajky do postele?“ „Počuj nie je ti už nejako lepšie. Keď už takéto sprostosti vymýšľaš? Kto to kedy videl. Že raňajky do postele.“ „Nič z toho nebude?“ „Ak budeš poslúchať tak by z toho aj niečo mohlo byť. Idem ti spraviť teplú slepačiu polievku. Tu lež a nikam nechoď.“ „Vyzerám, že som sa niekam chystala?“ Zakričala za kamarátkou.
Sophie zostala v miestnosti sama. V kľude ležala v posteli a premýšľala. Hlavne nad tým čo jej Shelby povedala na pláži. Aj keď Chrisovi verila, bála sa toho čo sa tento víkend udeje na Dannyho chate. Vedela ako sa Danny zmenil po ich rozchode. Striedal baby ako špinavé ponožky a k ostatným sa správal ako by boli nejaký odpad. A nechcela tak teraz dopadnúť aj ona. Netúžila potom aby prežila znovu to isté. Nevedela odkiaľ sa v nej zrazu zrodila toľká dôvera v Chrisa, že sa vôbec nebála. Tak sa spokojne zošuchla pod perinu a zaspala.
Shelby prišla do izby o pár minút s veľkým krikom. „Už sa to nesie ako si chcela. Jedlo do...“ pomaly stišovala hlas“ do postele ako ste chceli. Sophii? Spíš? Zjavne.“ skonštatovala. S úsmevom sa na ňu pozerala lebo spala ako Šípková Ruženka. Potichu sa vytratila z izby aj s polievkou. Ešte predtým jej však zatiahla závesy aby ju nádherné letné slnko nezobudilo. Zavrela za sebou dvere a sadla si na schody. ´A čo ja budem teraz robiť? Bedňa.´ A rozbehla sa dolu schodmi do obývačky pred telku. Bedňa je typický názov pre televíziu v rodine Blakeovcov. Sadla si no pár minút po tom čo ju zapla, zaspala. Ocitla sa tak v ríši, ktorú tak nesmierne milovala. V ríši nekonečných možností. V snoch sa cítila silná, šťastná a hlavne v bezpečí.
Sníval sa jej krásny sen keď v ňom zrazu niekto začal volať jej meno. Shel, Shel. Shelby! Pomaly sa zobúdzala a hlas bol stále hlasnejší. „Shel. No tak, slniečko, zobuď sa.“ „Mne sa ešte nechce.“ Hlas sa prekrásne zasmial. „Tomu verím, ale aj tak vstávaj. No tak Shel.“ Pomaly otvárala oči a keď vedľa seba uvidela osobu, ktorá ju zobudila, trochu sa zľakla. „Scotty?!! Čo tu robíš?“ a v šoku, že ho vidí sa až posadila. „Teda. Ďakujem. Mám sa fajn. Aj ja ťa rád vidím.“ Dodal so svojim typickým úškrnom. „A len tak medzi nami ja tu bývam. Ale pokiaľ si pamätám tak ty ešte nie.“ „Hej, prepáč. Ja len, že Sophie vravela, že prídeš až koncom prázdnin. Myslím, že si si príchod skvelo načasoval. Teraz ťa Soph bude potrebovať. To je dôvod prečo so tu.“ „Čo je s ňou? Je v poriadku?“ „To neviem s istotou povedať. Strávila celú noc na pláži, takže si asi vieš predstaviť ako na tom asi je.“ „Čože???“ vykríkol a skočil jej do reči. „Neboj. Teraz je hore v posteli a snaží sa vyspať.“ „Vďaka, že si sa o ňu postarala, ale už kľudne môžeš ísť. Ja sa už o ňu postarám.“ „Nie, ja tu chcem zostať.“ vykríkla. „Dobre, dobre. Len som myslel, že máš lepšie veci na práci ako starať sa o moju sestru.“ „Vieš ona včera pomohla mne, takže som jej to aj dlžná.“ „A nebude to tvojmu priateľovi vadiť?“ sklopila zrak a keď naňho znovu uprela oči, trochu sa zľakol. Ešte na nej nevidel pohľad plný hnusu a nenávisti. No i napriek tomu si nemohol nevšimnúť ako sa jej lesknú od sĺz, ktoré tak zadržiavala. „Nie, nebude mu to vadiť. Vlastne je mu to jedno.“ Scott sa radšej viac nepýtal. „Idem hore za Sophie.“ „Fajn. Ja nám pôjdem do kuchyne spraviť čaj.“ „Super. Už som dlho nemal taký skvelý čaj aký vieš len ty.“ „Keby si toľko netáral a išiel sa radšej pozrieť na sestru.“ „Asi máš pravdu.“ A vybehol hore po schodoch do sestrinej izby. Shelby šla do kuchyne a potichu jej stekali slzy po lícach.
Scott zastal pred sestrinou izbou a zaklopal. „Áno?“ ozvalo sa zvnútra izby. Dvere sa so škripotom otvorili. „Shelby načo klopeš keď..“ uprostred vety sa zasekla. „Scott!!“ vykríkla. Hneď k nej pribehol a sestra sa mu hodila okolo krku. „Sophie len ma nezadus.“ „Scott čo tu robíš? Veď si mal prísť až o dva mesiace.“ „Ja viem, ale nemohol so to v tej Indii bez teba vydržať.“ „Tak si mi chýbal.“ „Aj ty mne ale počul som, že tu nejako moc vyvádzaš.“ „Takže si už hovoril so Shelby. Čo všetko ti povedala?“ „Čo mi mala povedať?“ odpovedal jej otázkou. „Nepozeraj sa tak na mňa.“ „Budem sa lebo mám o teba strach. Veď to nie je normálne aby si v noci bola na pláži a ešte k tomu v takých šatách.“ „Ja viem, prepáč. Nechcela som vás tak vystrašiť, ale ja som tam musela ísť.“ „A povieš mi dôvod?“ Chvíľu váhala. Nevedela či to má bratovi povedať. No po minúte sa rozhodla.
„Bola som tam kvôli Stevovi.“ „Sophie ale on je“ „mŕtvy. Ja viem.“ dodala potichu. „Len som sa s ním chcela porozprávať.“ „Sophie, ale porozprávať sa môžeš aj so mnou. To vieš, nie?“ „Hej, ale ja som sa musela porozprávať práve s ním.“ „A to už prečo?“ „Pretože mám nového priateľa a mala som pocit, akoby som Steva zradila. A...“ „Tak moment.“ prerušil ju. „Ty máš nového priateľa?“ „Hej“ dodala so samozrejmosťou v hlase. „A ako to, že sa to dozvedám až teraz?“ „Lebo si prišiel len dnes a my spolu chodíme len pár dní.“ „A kto je ten šťastlivec?“ Sophie chvíľu váhala. „Čo je Soph? Zabudla si jeho meno?“ „Nie. Nezabudla. Je to... je to.." sekala.
Komentáre