bubble

Už raz sa jej stalo, že sa v láske sklamala. Popália sa a rany sa jej hoja doteraz. A teraz, po štyroch rokoch, sa opäť zaľúbila. Ale tento raz to bolo iné ako s jej predošlým priateľom.

Bolo to intenzívnejšie, vrúcnejšie a krásnejšie. Ale bála. Bála sa svojich citov k nemu, toho, že by k nej on necítil to, čo ona k nemu. Že sa opäť sklame. A nechcela pokaziť ich vzťah tým, že by muodhalila city, ktoré sa pred ním snažila rok tajiť. Boli vynikajúci pritelia. Mala pocit, že sa poznajú večnosť.

Raz sa spolu prechádzali v parku. Nádherná príroda, vysoké stromy, šum lístia, slnečné lúče, ktoré sa k nim cez koruny stromov snažili k nim predrať. Rozprávali sa celé hodiny a ona si želala, aby sa to nikdy neskončilo.

Zrazu zastal. Otočil sa k nej a na tvári mal vážny a trochu utápený výraz. Ešte ho takého nevidela.

„Musím ti niečo povedať. Len neviem ako.“

 „Tak to povedz tak, ako to cítiš.“ snažila sa mu pomôcť. Tajne dúfala, že jej povie to, čo si želala už tak dlho.

 „Ale bojím sa, že by si to mohla zle pochopiť.“

´To neni dobré.´ prebleslo jej hlavou. 

„Keď to nepochopím, tak ti poviem. A ty mi to vysvetlíš ešte raz.“

 „Vieš ja ťa mám rád.“

 „Veď aj ja teba.“ vyhŕklo z nej. Bola to spontánna reakcia.

„Ale nie asi tak, ako ja teba.“

 „Pochybujem.“ šepla, ale vedela, že ju počul.

 „Ale ja mám rád ešte niekoho. Jedno dievča.Poznáš ju, ste kamarátky. Vieš ja ju mám asi radšej ako teba. Ono.. teda.. no je to zložité.“ odmlčal sa a pozrel sa na ňu. Hneď presne vedela o aké dievča ide.

„Dúfam, že si to nepochopila zle.“

„Nie, v poho.“

 „Hneváš sa?“

„Nie.“ zaklamala s trochu smutným hlasom. 

Odvtedy neprehovorili ani slovo. Sedeli oproti sebe ticho, ani sa na seba nepozreli.

 „Asi by sme už mali ísť.“ mal pravdu. Bolo už neskoro.

 „Nevieš, čo s ňou je? Posledný čas ste sa dosť zblížili a rozprávali.“

Vedela, čo jej je. A práve táto vec ich zblížila. Rovnaký problém. Ale prisahala jej, že o tom nepovie nikomu.

„Neviem, čo jej je.“ zaklamala a dúfala, že jej to zhltne. Nebola moc dobrá klamárka. Radšej sa naňho ani nepozrela. Ale súdiac podľa toho, že nič nehovoril jej asi uveril.

Snažila sa na neho zabudnúť, lebo vedela, že to aj tak nemá budúcnosť. Vedela a aj videla, že ju má radšej. Uvedomovala si, že ju nikdy nebude mať tak rád ako to druhé dievča.  A to, že ho jej kamarátka potrebuje viac ako ona, to tiež vedela. 

A tak sa už pol roka utápa v stratenej láske.